6. a 7. septembra 2024
Prežite dva dni v „Kraji moruše čiernej“

Moruša čierna, kyslá jahoda, rastie v najväčšom počte v strednej Európe práve u nás v „Kraji moruše čiernej“.
Presnejšie ide o najvyšší výbežok Ipeľskej pahorkatiny, magické a históriou poznačené miesto v priestore obcí Pukanec, Devičany, Bohunice, Bátovce a Žemberovce, ktoré v súčasnosti tvoria Kraj moruše čiernej. Moruše čierne, kyslé jahody, nájdete aj v menšom počte na viniciach v katastroch čilejkárskych obcí ako Čajkov alebo Nová dedina. Stále ale na južných a teplých výbežkoch Štiavnických vrchov. Strom moruše čiernej, morus nigra, je jedinečný vo viacerých aspektoch. Jeho prítomnosť v regióne je spájaná s viacerými udalosťami. Jeho liečivé účinky sú ospevované už od dôb Rimanov. Jeho vzácnosť je dôvodom byť hrdý a nedopustiť, aby sa zanedbávali a odstraňovali.

Festival moruše čiernej je podujatím, ktoré má pozdvihnúť povedomie ohľadom tejto jedinečnej ovocnej dreviny a zviditeľniť produkty, ktoré sa typicky vyrábajú, aby počas roka spríjemňovali náš život. Návštevníci môžu ochutnávať produkty z moruše čiernej, navštíviť typické miesto jej výskytu a navštíviť otvorené dvory regionálnych výrobcov a pestovateľov.

Užite si Kraj moruše čiernej

PROGRAM PODUJATIA

Počas dvoch dní spoznáte kraj a produkty z moruše čiernej ako aj ďalšie špeciality na viacerých miestach zároveň:

NOVÝ PROGRAM PRE VÁS PRIPRAVUJEME!

PROGRAM 2023

Festival moruše čiernej v Žemberovciach
10:00 do 16:00

Centrum obce, rázcestie „Pod pajtou“ Zdravotnícke stredisko

Prezentácia a predaj morušových výrobkov
Prezentácia jedinečných regionálnych produktov
Občerstvenie a tradičné jedlo

Kultúrny dom

Štart riadenej prechádzky za morušami

Penzión Žemberovce

Prezentácia regionálnych produktov
Občerstvenie a tradičné jedlo
Predaj regionálnych produktov

Moruša čierna v Pukanci
14:00 do 18:00

Vinohradnícka pivnica pod Múzeom
Expozícia pukanskej histórie
Riadená prechádzka po vinohradoch na „Vajrabe“ 14:00 – 15:00 stretnutie v expozícii, 15:00 – odchod na riadenú prechádzku

Na Háji v Devičanoch
počas dňa

Objavujte morušu čiernu na Háji – značená trasa

Hrádok v Bohuniciach
počas dňa

Objavujte krásne výhľady na Hrádku – značená trasa na vrchol

Okolo Mesta kráľovien, Bátovce
počas dňa

Prejdite sa po náučnom chodníku, ktorý vám predstaví historické ako aj prírodné jedinečnosti a zaujímavosti v historickej obci. Na ceste si môžete užiť skvelé výhľady, nájdete staré stromy moruší ako aj iných starých ovocných druhov. Na záver si môžete vychutnať tajomnú atmosféru ešte neprebádaného „Spečeného valu“, najdlhšieho obranného valu v strednej Európe.

Navštívite nás počas vášho
„Dňa v Kraji moruše čiernej“.
Nevynechajte túto príležitosť ochutnať špeciality Kraja Moruše čiernej.

Objavujte Kraj moruše čiernej

• Náučný chodník moruše čiernej v Pukanci •
Náučný chodník je venovaný zriedkavému druhu ovocného stromu, ľudovo nazývaného viničná jahoda. V roku 2007 sa odhadoval počet exemplárov na Slovensku okolo 1 000. V Pukanci a v jeho okolí rastie do 500 exemplárov, čo predstavuje najväčšiu zdokumentovanú koncentráciu tohto výnimočného stromu v strednej a západnej Európe. Moruša čierna sa v oblasti Pukanca vyskytuje len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý (Vitis vinifera). Vek viacerých stromov sa odhaduje na 300 až 400 rokov. Kto sa zaslúžil o ich hromadnú výsadbu pred storočiami práve v Pukanci a v jeho okolí, nie je známe. V roku 1988 boli vyhlásené za chránený prírodný výtvor Pukanské moruše čierne (dnes táto kategória chráneného územia už neexistuje). V roku 2018 sa tu na oslavu tohto jedinečného stromu konal prvý krát Festival moruše čiernej, ktorý kočuje po obciach, kde sa moruša vyskytuje.

• Pamiatková zóna v Pukanci •
Počas vašej návštevy bývalého Slobodného kráľovského baníckeho mestečka nevynechajte prechádzku v historickom centre obce a návštevu historických pamiatok ako sú to sakrálne pamiatky, mestské hradby alebo historická budova súčasného obecného úradu. Všetky najdôležitejšie informácie o histórii obce sa dozviete počas návštevy miestnej „Expozície pukanskej histórie“.

• Expozícia pukanskej histórie •
Pukanec je známy svojou bohatou remeselnou a vinohradníckou históriou. Vybudovaním expozície obec ponúka návštevníkom ucelenejší pohľad na celú históriu Pukanca v oblasti baníctva, remeselníkov, vinohradníkov a na rodisko mnohých kultúrnych osobností. Expozíciami v budove na Námestí mieru je ambíciou miestneho združenia prezentovať kultúrny stánok na propagáciu výnimočnosti Pukanca a sprístupniť stále expozície pre návštevníkov občanov a široké okolie.

• Pamiatková zóna v Bátovciach •
Objavujte tradičnú architektúru pri prechádzke po uličkách, ktoré ešte stále dýchajú históriou. Na námestí v centre obce sa nachádzajú najdôležitejšie pamiatkové dominanty, Evanjelický kostol a kostol sv. Martina. V historickej kúrii môžete navštíviť obecné múzeum, ktoré vám priblíži život bátovčanov. Tradičný Gazdovský dvor s krásnou historickou kamennou pivnicou môžete navštíviť aj počas Gazdovského trhu každú sobotu.

• Náučný chodník okolo mesta kráľovien •
Objavujte pamiatky a prírodné jedinečnosti počas nenáročnej túry po náučnom chodníku, ktorý má začiatok na námestí v centre obce. Počas absolvovania chodníka navštívite aj historickú pivničnú osadu v oblasti „Saxónia“, budete mať možnosť prejsť sa na tajuplný pozostatok Spečeného valu alebo Valu obrov a na záver budete obdarení krásnym výhľadom na „Borovici“.

• Vychádzka na Hrádok •
Nenápadná historická obec Bohunice ponúka príjemnú vychádzku za morušami pod historickým vinohradníckym kopcom Hrádok priamo v centre obce. Po ceste na vrchol tu môžete objavovať historické vínne ľochy nad obcou počas nenáročnej prechádzky a užiť si voňavú prírodu tejto unikátnej časti Bohuníc.

• Vodný mlyn v Bohuniciach •
Vysunutá expozícia Tekovského múzea v Leviciach predstavuje mlynskú usadlosť bývalého mlynára Pavla Turčana, ktorá sa nachádza asi 2 km od obce Bohunice smerom na Banskú Štiavnicu pri potoku Sikenica v prekrásnom prostredí Štiavnických vrchov. Ide o technickú pamiatku vodného mlyna s kolesom na vrchný pohon. Môžete tu obdivovať tradičnú architektúru a prezentáciu obytnej časti mlyna, zariadenej dobovým nábytkom a inventárom a technickú časť mlyna, ktorú tvorí mlynica s funkčnými a kompletnými mlynskými strojmi a kolesovňou.

Výnimočný strom so zaujímavým príbehom

Príbeh pukanských moruší

Autor textu: Prof. akad. arch. Ing. arch. Ján M. Bahna
Rodák z Pukanca a aktívny pestovateľ a záchranca stromov moruše čiernej „pukanskej“

Pukanské moruše čierne patria medzi výnimočné stromy, ktoré majú okrem chutných plodov zaujímavý príbeh.
Viaceré zo stoviek monumentálnych, rozkošatených stromov moruše čiernej nad Pukancom si pamätajú ešte turecké nájazdy a obdobia slávy i pádov mesta. Dejiny bývalého slobodného kráľovského mesta Pukanec sú popri baníctve a remeslách prepojené s ovocinárstvom. Čarovná krajina na úpätí sopečných Štiavnických vrchov s príjemnou, ešte doznievajúcou panónskou klímou poskytuje dobré podmienky na pestovanie zeleniny, ovocia i viniča hroznorodného. V pukanských viniciach a na lúkach nájdete popri tradičných hruškách, jabloniach, čerešniach či slivkách teplomilné mandľovníky, jedlé gaštany, oskoruše, duly, ale hlavne skupiny zvláštnych, guľatých stromov, takzvaných viničných jahôd, teda moruší čiernych (Morus nigra). Sú to rovnaké moruše, ktoré na ostrove Kos v Egejskom mori v antických časoch odporúčal konzumovať lekár Hippokrates a ktoré objavíte v krajinách Mediteránu od Turecka cez Grécko až po Silíciu. Plody moruše čiernej sú sladkokyslé, chuťovo výrazné, výborné na priamu konzumáciu, vynikajúce na džemy, sirupy, kompóty. Hodia sa do zákuskov, sušené a obaľované v čokoláde sú oveľa lahodnejšie ako biele moruše. Vynikajúca je jemná morušovica.

Aký je ich pôvod?

Vinič priniesli do pukanského regiónu benediktínski mnísi po roku 1075. Je možné, že tento rok by mohol platiť aj pre rozšírenie moruše čiernej u nás. V skutočnosti však existujú tri verzie.
Zo svojej predpokladnej pôvodnej vlasti Malej Ázie, Iránu a Turecka sa rozšírila do antického Grécka, kde ju kultivovali a používali lekári pre liečivé vlastnosti. Odtiaľ sa dostala do Ríma, kde si cenili chutné plody a vyrábali víno moretum. Už Horatius radí, aby sa moruše užívali natrhané ráno pred východom slnka. Spomínajú ich viacerí rímski filozofi, básnici i umelci. Za Alpy do Európy ich rozšírili rímske légie a benediktínske mnísi.

V hontianskom regióne sa pripúšťa tiež verzia tureckého pôvodu. Turci túto časť Uhorska okupovali okolo 150 rokov. Tieto teórie však vysvetľujú len to, ako sa do našich krajov dostali jednotlivé stromy. Záhadou zostávajú stovky, odhadom 250- až 300-ročných moruší roztrúsených vo viniciach na Pukancom. Čo bolo impulzom na ich vysadenie na južných svahoch Štiavnických hôr predovšetkým v 18. storočí?

Práve tu sa ponúka ešte jedno vysvetlenie, ktoré súvisí s rozvojom výroby hodvábu v Európe. V prvých rokoch rozšírenia priadky morušovej sa používala na jej kŕmenie moruša čierna, ktorá bola v Európe skôr ako moruša biela. Uhorsko bolo v 18. storočí tretím najväčším producentom hodvábu v Európe. Rozvoj textilnej produkcie podporoval manžel Márie Terézie František Lotrinský. Podobná situácia bola aj v Anglicku, kde sa pokúšali pestovať priadku na moruši čiernej, ktorú priviezol kráľ Jakub 1. z Francúzska už na začiatku 17. storočia. Jej využitie v hodvábnictve sa však ukázalo ako nevhodné, no od tých čias tam nájdete pri šľachtických sídlach potomkov týchto stromov.

Po porážke Turkov a vypálení Pukanca sa v 18. storočí situácia v krajine upokojila. Do mesta sa prisťahovali noví obyvatelia a ich počet sa strojnásobil. Pukanec sa stal zásobárňou ovocia a zeleniny pre banské mestá. Práve vtedy sa tu začalo ovocinárstvo čoraz viac rozširovať a v Nitrianskej župe chovať priadka morušová. Je pravdepodobné, že práve to bol impulz na intenzívnejšiu výsadbu morušových stromov.
Pukanskí občania boli slobodní a ovocinárstvu sa venovali popri iných remeselných a banských činnostiach aj v stredoveku, rovnako počas tureckého nebezpečenstva. Obyvateľstvo okolitých poddanských dedín pestovalo hlavne obilie. Vlastným záhradám a ovocinárstvu sa mohlo venovať až po zrušení nevoľníctva a pominutí tureckého nebezpečenstva. To by vysvetľovalo, prečo je v Pukanci najviac morušových stromov z celého regiónu.

Aký je ich vek?

Datovanie morušových stromov je problematické. Ich drevo je veľmi tvrdé a rozpraskané, letokruhy nečitateľné. V Anglicku napríklad datovali jednu morušu čiernu podľa obrazu slávneho maliara Thomasa Gainsborougha z 18. storočia. V Pukanci sa našiel historický záznam sporu medzi dvomi pukanskými mešťanmi z roku 1795 o strom viničnej jahody. Na hranici ich bývalých pozemkov podľa identifikácie z katastrálnej mapy z 19. storočia dnes rastú dva stromy. Ak bol jeden z nich predmetom tohto sporu, mohol by mať viac ako 300 rokov. Moruší podobného vzrastu je v Pukanci väčšina. Záhadné sú torzá niektorých starších stromov, čo dokazuje, že sa tu pestovali ešte skôr.

V pukanskom chotári nájdete 300- ročné rodiace moruše vyrastajúce minimálne z 500-ročných i starších pňov, ktoré ani po stáročia nezhnijú a vytvárajú bizarné kompozície. Do niektorých starých exemplárov sú dokonca vrastené iné stromy, často i 100-ročné čerešne.

Moruše čierne vo svete

O rozšírení moruše čiernej pochádza najviac informácií od bratov Kamínkovcov, ktorí v roku 1968 precestovali jej domovinu na Blízkom východe. Podľa nich sa najviac stromov vyskytuje v Sýrií a Libnone. Dokonca ju tam nazývajú moruša damaská. V Iráne rastie v severných oblastiach, v Turecku skôr v južných a v okolí Marmarského mora. Najviac sa jej vyskytuje v blízkosti Kaspického mora. Rastie aj v Zakaukazsku, Karabachu a Azerbajdžane. Podľa Kamínka možno v Európe ojedinele nájsť stromy v Grécku, Albánsku, Bulharsku, Juhoslávii a v Taliansku. Objavili sme ju však aj na stromoch v Egejskom mori, na viacerých miestach Sicíle, v Anglicku a na Gran Canaria. V Česku ju nájdete v okolí Prahy v Břežanoch, v Ranej, Žernosekoch, Červenom Hrádku. Na Morave rastie len v najteplejších oblastiach v obciach Bohutice, Vnorovy, Žeravice, Kounice, Újezd a Židlochoovice.

Zdravotné účinky moruše čiernej

Text pochádza zo skvelej publikácie „Sladký morušový receptár“, autor: PhDr. Jarmila Bátovská

Liečebné využitie listov z moruše sa prvýkrát spomína už v tradičnej čínskej medicíne. Čaj z morušových listov podľa nej pomáhal pri horúčkovitých stavoch, úplavici, kašli, reumatizme, chorobách pečene a pankreasu, posilňoval oči a udržiaval mladistvú pleť. Japonská kniha o čaji z 12. storočia popisuje účinky dlhodobého pitia čaju z morušových listrov na chorobu smädu (pravdepodobne cukrovku).
Skutočný priaznivý účinok produktov zo stromu moruše čiernej potvrdila aj súčasná veda. Plody sú veľmi bohaté na vitamíny (A, B2, B3, B6, C, E, K), luteín, kyselinu listovú, cholín, betakarotén, na minerály (železo, vápnik, fosfor, horčík, draslík, omega 3 kyseliny, zinok, meď, selén, sodík, omega 6 kyseliny). Chránia bunky pred voľnými radikálmi a detoxikujú organizmus, sú prevenciou pred rakovinou, anémiou a osteoporózou.

Plody podporujú trávenie, dýchacie cesty, tvorbu krviniek a kostného tkaniva, liečia epilepsiu, nespavosť a závraty. Tvorí ich 78 % vody, 18 % cukrov, 1,6 % organických kyselín, 0,32 % minerálnych látok. Listy z moruše čiernej sa používajú ako liek pri chrípke, horúčke, bolestiach hlavy a majú antibakteriálny účinok. Kôra a koreň liečia ochorenie čriev a žalúdka, otravy alkoholom a hubami, odvar má laxatívne účinky.
Druh Morus nigra patrí do čeľade morušovitých (Moraceae), popísal ho Karol Linné v roku 1753. Strom dorastá do výšky 8 – 12 metrov, má veľmi hustú guľovitú korunu v priemere 10 a viac metrov. Takýto tvar majú približne do veku 150 rokov. Naberaním veľkej hmoty konáre zaťažujú kmeň, ktorý sa začne rozčesávať, kým nenarazí na zem. Napriek rozštiepeniu kmeňa strom plodí ďalej a prežíva aj niekoľko storočí.

Ubytovanie v regióne

Výber ubytovania v „Kraji moruše čiernej“ nájdete napríklad aj na stránke regiontekov.info

Kontakt

00421 (0)903 165 776, 00421 (0)911 764 700
info@regiontekov.info, monika.slizikova@gmail.com

OOCR Tekov
Námestie hrdinov 1, 93401 Levice
www.regiontekov.info

NÁŠ TRH
Trh Bátovce, Gazdovský dvor, námestie Bátovce
www.nastrh.sk